Wilder o partnerských vzťahoch: sloboda, technológie a AI

Nahliadanie na partnerské vzťahy sa menilo naprieč dejinami ľudstva. Dnes stojíme na prahu nových možností – s nástupom technológií ako AI či humanoidní asistenti sa menia spôsoby, ako komunikujeme, spájame sa a vytvárame vzťahy.
O tom, kde sa momentálne nachádzame, kam smerujeme a ako on sám vníma partnerské vzťahy zo svojho uhla pohľadu, sa porozprávame s Palom Luptákom – globálnym oportunistom, voluntaristom, kryptoanarchistom, etickým hackerom a digitálnym nomádom. V rozhovore prinášame jeho osobný pohľad na vzťahy a ich miesto v dnešnom svete.

Čo si počas života vypozoroval v oblasti partnerských vzťahov – k akým hlavným záverom si dospel?

Uvedomil som, že každá ľudská bytosť je multidimenzionálny vektor rôznych túžob, očakávaní, hodnôt a ďalších vecí, ktoré nás ako osobnosť definujú. A snažíme sa nájsť match s iným multidimenzionálnym vektorom túžob, očakávaní a hodnôt, o ktorom dúfame, že aspoň v niektorých dimenziách bude mať spoločné smerovanie.
To, ako vytvárame a zotrvávame vo vzťahoch, je skutočná komplexná vec. Reflektuje to naše evolučné stratégie (ktoré sú úplné iné pre mužov a úplne iné pre ženy), naše traumy, naše hodnoty, ktoré nám boli odmalička vštepované. Je veľmi ťažké nájsť ideálnu zhodu, už len kvôli tomu, že muži a ženy sú iné bytosti. Aj samotné vzťahy (a romantická láska s tým súvisiaca) evolučne vznikli len kvôli tomu, aby sme boli schopní doopatriť našich potomkov do reprodukčného veku (v minulosti deti, ktoré nemali rodinu, sa dožívali reprodukčného veku zriedkavejšie ako deti, o ktorých sa starala funkčná rodina). A pri tomto neromantickom evolučnom pohľade zmysluplnosti vzťahov je ťažké v nich hľadať ten romantický zmysel…

O čom by mal podľa teba ideálny partnerský vzťah byť? Aké sú podľa teba kľúčové hodnoty vo vzťahu?

Uvedomiť a vykomunikovať si, čo nás spája – spoločné hodnoty? Spoločné traumy? Spoločné záujmy?
To sú kľúčové faktory pre dlhodobý vzťah. Vzájomná príťažlivosť a to na rôznych úrovniach je samozrejme tiež nevyhnutná.
Pre mňa sú kľúčové spoločné hodnoty, špeciálne podobné vnímanie slobody či kľúčových životných rozhodnutí. Ak sa v tomto ľudia líšia, ich vzťah bude určite komplikovaný (ale to je skoro každý:)

Ak sa naša aj partnerova osobnosť mení v čase, je vôbec stabilný dlhodobý vzťah realistický?

Áno – ak sa naše osobnosti vo vzťahu vyvíjajú aspoň trochu podobným smerom (to je možné len vďaka neustálej komunikácii či MDMA terapiám, čo je vo finále tiež len hlboká komunikácia bez defenzívnosti). Inak to môže byť veľmi ťažké.

Ľudia prešli od lokálneho maxima (dedina) k globálnemu (celý svet / internet) – nie je to len ilúzia nekonečných možností, ktoré nám paradoxne sťažujú výber?

Áno. Existujú vedecké štúdie (Paradox of Choice od Barry Schwartz), že priveľa možností sťažujú výber a ľudia nakoniec so svojím výberom nie sú spokojní.

Boli starí rodičia šťastnejší vo vzťahoch vďaka menšiemu výberu?

Niektorí určite boli šťastnejší. Niektorí ľudia si zase kvôli lokálnemu maximu nikoho nenašli a boli „starí mládenci / dievky“ (čo neznamená, že neboli tiež šťastnejší 🙂 Menej možností, minimalizmus na rôznych úrovniach života, môže preukázateľne pomáhať.
Ja, napríklad, non-stop cestujem po svete len s malým batohom a zbavuje ma to mentálnej hmly, ktorú mám keď som na jednom mieste, kde mám veľa vecí, o ktoré sa musím starať.

V čom tkvie kríza vzťahov podľa teba? Zohrávajú čiastočne aj technológie, sociálne siete svoju rolu?

Sme výrazne náročnejší na partnerov, ako kedysi. Vieme si sami predstaviť luxusný život, bez toho, aby sme k tomu potrebovali partnera (čo v minulosti nebolo možné). Partner je častokrát na príťaž, lebo nás obmedzuje na veľa úrovniach. Technológie nám umožnili a budú umožňovať zbaviť sa ekonomickej či sexuálnej závislosti na partnerovi (čomu sa v minulosti nedalo vyhnúť). Na emociálnej úrovni nám už teraz dokáže AI porozumieť viac ako najlepší, empatický partner (státisíce ľudí má svojho AI boy/girl-frienda). Ak nás dokážu naplniť ešte sexuálni humanoidní roboti, otázka bude znieť – čo nám dokáže ešte dať ľudský partner? (odpoveď nižšie)

Prečo majú moderní ľudia viac možností partnerov než kedykoľvek predtým, no osamelosť stále rastie?

Možno preto, lebo si ceníme svoj individuálny život a máme pocit, že vstupovať do akéhokoľvek vzťahu by ho ohrozilo. Možno preto, lebo máme obavy, že nás daný vzťah nedokáže naplniť. Možno preto, lebo si myslíme, že ten „ideálny vzťah“ to akurát ešte nie je (aj keď nevieme, kedy a či vôbec príde).

Aký je tvoj názor na monogamiu – je biologická alebo ju udáva kultúra?

Naši najbližší príbuzni (humanoidné opice) šimpanzy, gorily či orangutany sú všetci silne polygamní. Je naivné si myslieť, že u človeka to bude inak. Monogamia u ľudí je podľa mňa daná kultúrou – v spoločnostiach, ktoré sú polygamné (napríklad moslimské), veľa mužov nemá ženy, čím rastie ich sexuálne napätie, ktoré sa následne prejavuje celkovým zvýšeným napätím v spoločnosti, ktorý môže viesť k vnútorným konfliktom.
Spoločnosti, kde väčšina ľudí žije v monogamných vzťahoch (a väčšina mužov má ženy) sú pokojnejšie, s menším sexuálnym napätím, ktorý sa v spoločnosti môže negatívne prejavovať. Takže tento spoločensko-kultúrny úzus „monogamie“ (vychádzajúci často z náboženstva) je viac ako pochopiteľný.

Čo si myslíš o polyamórii (viac paralelných vzťahov)? Je v tom sloboda?

Ja som voluntaryista, takže som OK s čímkoľvek na čom sa ľudia dobrovoľne dohodnú. Polyamoria je ale krehká a čelí našim vrodeným biologickým výzvam (ako nárok na exkluzivitu partnera, žiarlivosť atď). Viem si ale predstaviť, že medzi istými ľuďmi dokáže fungovať. Väčšina ľudí ale nedokáže fungovať v polyamornom vzťahu.

Ak by AI a technológie odstránili sexuálne a ekonomické potreby, čo by ostalo ako dôvod pre vzťah?

Veľmi dobrá otázka. Čo nás dokáže v tomto prípade naďalej prepájať je naša ľudskosť, v svojej najnedokonalejšej forme:)
Príťažlivosť k inému človeku, pretože je to tiež človek, je to môj druh. Som schopný s ním zdieľať radosť, utrpenie alebo sa reprodukovať. Minimálne to posledné s AI stále nejde.

Ovplyvnia AI a humanoidní roboti budúcnosť vzťahov?

Určite áno. Budeme podľa mňa ešte viac osamelí ako doteraz. Ale možno vzťahy, ktoré nadviažame, budú o to autentickejšie a intezívnejšie, lebo nebudú už postavené na ekonomických, sexuálnych, či iných očakávaniach.

Uprednostníme napriek tomu nedokonalých ľudí pred dokonalými strojmi?

Podľa mňa áno. Väčšina z nás vníma partnerov antropologicky. Chceme za partnerov rovnaký druh a to aj napriek všetkým možným nedokonalostiam. Ale samozrejme bude obrovské množstvo ľudí, ktorí pôjdu proti prúdu a za emocionálnych/sexuálnych/intelektuálnych partnerov už budú mať dokonalých humanoidných robotov.
Pred vyše 40000 rokmi sme ako homosapiens mali za partnerov často iný živočíšny druh – neandrtálcov.
V 21.storočí nás čaká nový druh AI partnerov.
Jasne k tomu smerujeme.