Kto bol Tomáš Baťa?
Tomáš Baťa (1876 – 1932) bol podnikateľ, vizionár a reformátor, ktorý nevnímal firmu len ako nástroj na zisk, ale ako priestor na celoživotné vzdelávanie. Vybudoval z malej obuvníckej dielne celosvetový podnik a zo Zlína mesto, ktoré sa stalo symbolom práce, vzdelania a sociálnej zodpovednosti.
Veril, že poctivá práca, vzdelanie a charakter sú základom skutočnej slobody. Učil ľudí rozumieť peniazom, niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a myslieť samostatne. Pre Baťu nebol kapitalizmus o hromadení bohatstva, ale o tvorbe hodnoty pre spoločnosť. Práve preto jeho myšlienky presahujú svoju dobu. Ak by žil dnes, nepýtal by sa, či sú nové technológie dobré alebo zlé, ale ako ich má človek správne používať.
Fiktívny rozhovor s Tomášom Baťom o Bitcoine v roku 2025
Novinár:
Pán Baťa, dnes sa veľa hovorí o Bitcoine. Myslíte si, že by mal obyčajný človek začať používať Bitcoin na platenie?
Tomáš Baťa:
Obyčajný človek by mal najprv rozumieť tomu, čo vlastne peniaze sú. Kým nepochopí, že peniaze sú len výsledkom jeho práce, dovtedy je jedno, či má v ruke papier, kov alebo nejaké čísla v telefóne. Bitcoin môže byť dobrý sluha, ale len pre človeka, ktorý vie hospodáriť.
Novinár:
Vidíte v Bitcoine budúcnosť?
Baťa:
Vidím v ňom zrkadlo našej spoločnosti. Ak sa naučíme myslieť poctivo, tvoriť hodnoty a niesť zodpovednosť, Bitcoin sa stane dobrým nástrojom. Ak budeme len špekulovať a hľadať skratky, padne, tak ako všetky ilúzie pred ním.
Novinár:
A keby ste dnes viedli svoj podnik, prijímali by ste bitcoin?
Baťa:
Ak by to pomohlo zákazníkom a pracovníkom, prečo nie? Ale nikdy by som nezabudol, že peniaze sú len prostriedok, nie cieľ. Aj keby sme platili zlatom a ľudia by pracovali nepoctivo, všetko sa rozpadne. Budúcnosť nepatrí tým, čo majú nové peniaze, ale tým, čo majú nové myšlienky a poctivé ruky.
Novinár:
Ako by ste ľudí vzdelávali o Bitcoine?
Baťa:
Tak ako o všetkom inom – odspodu, praxou, nie rečami. Dal by som mladým ľuďom úlohu: nech si zarobia prvé satoshi, nech nimi niečo zaplatia, nech vidia, čo to znamená niesť zodpovednosť za svoje súkromné kľúče. A až potom by sme sa rozprávali, či je to dobrý systém.
Novinár:
Mnohí mladí dnes veria, že Bitcoin je cesta k slobode. Súhlasíte?
Baťa:
Sloboda nie je v tom, že máte nové peniaze. Sloboda je v tom, že rozumiete svetu, v ktorom žijete. Ak človek nerozumie ani vlastnému rozpočtu, Bitcoin mu nepomôže. Najprv sa musíme naučiť spravovať vlastný život, až potom môžeme hovoriť o slobodných peniazoch.
Novinár:
A čo štát? Ten sa snaží kryptomeny regulovať. Niektorí hovoria, že tým potláča slobodu.
Baťa:
Sloboda bez zodpovednosti je len chaos v peknom obale. Regulácia sama o sebe nie je zlá – zlá je, keď je nepochopená alebo skorumpovaná. Keby som ja robil regulácie, nezačal by som v parlamente, ale v školách. Naučte ľudí chápať hodnotu práce, peňazí a dôvery – a potom už netreba toľko regulácií.
Novinár:
Bitcoin je spájaný so špekuláciami a praním špinavých peňazí. Dá sa podľa vás Bitcoin “moralizovať”?
Baťa:
Nie je treba moralizovať Bitcoin – treba moralizovať ľudí. Bitcoin sám o sebe je ako nôž: v rukách chirurga zachraňuje životy, v rukách zlodeja ubližuje. Ak chceme, aby Bitcoin slúžil dobru, musíme mať ľudí s dobrým srdcom a pevným charakterom.
Novinár:
Zoberie umelá inteligencia ľuďom prácu? Ako by ste sa na to pozerali vy?
Baťa:
To som už počul – hovorili to o elektrine, o pásovej výrobe, o počítačoch. Ale nikdy to nebola pravda. Technológia nevezme prácu človeku, ktorý chce pracovať. Vezme ju len tomu, kto prestane premýšľať, ako byť užitočný. AI nie je nepriateľ – je to len nový nástroj. Ale nástroj s veľkou morálnou otázkou: čo s voľným časom, ktorý nám prinesie?
Novinár:
Ako by ste učili mladých ľudí žiť vo svete umelej inteligencie?
Baťa:
Učil by som ich to isté, čo vždy: myslieť, tvoriť, niesť zodpovednosť. Dnes sa každý učí, ako používať stroje, ale málokto sa učí, prečo ich používa. AI bude mať hodnotu len v rukách človeka, ktorý vie, čo je dobro a čo je zlo. A to žiadna aplikácia nenaučí.
Novinár:
Niektorí hovoria, že AI, roboty a Bitcoin dokážu vytvoriť svet bez práce. Je to podľa vás ideál?
Baťa:
Svet bez práce by bol svet bez zmyslu. Práca nie je trest. Práca je spôsob, ako sa človek stáva užitočným pre iných. Ak stroje robia prácu, nech ju robia – ale človek musí stále hľadať, ako môže slúžiť. Ak stratíme túto túžbu, nenahradí nás AI, ale prázdnota.
Novinár:
Čo bude podľa vás najväčšia výzva pre človeka 21. storočia?
Baťa:
Naučiť sa byť človekom v digitálnom svete. Nestratiť dušu v číslach, nestratiť srdce v algoritmoch. Technológie nám dali moc, o akej sa našim otcom ani nesnívalo. Ale moc bez morálky vedie vždy ku skaze. Budúcnosť nebude patriť tým, čo majú najrýchlejšie stroje – ale tým, čo majú najčistejší úmysel.
Novinár:
Takže – máte ešte posledné posolstvo pre dnešný svet?
Baťa:
Nech sa svet akokoľvek mení, jedno zostane stále: Čestný človek bude vždy najlepšia investícia. Bitcoin, umelá inteligencia, roboty – to všetko môže zlyhať. Ale charakter, práca a dôvera – to sú meny, ktoré nikdy nestratia hodnotu.
Záver
Rozhovor je fiktívny, no otázky, ktoré otvára, sú veľmi aktuálne.
Žijeme v čase, keď technológie menia spôsob, akým pracujeme, platíme aj premýšľame, no zodpovednosť za to, ako ich používame, zostáva na nás.
Bitcoin, umelá inteligencia ani žiadny iný nástroj nás samy o sebe neurobia slobodnými. Slobodu si musí človek vybudovať porozumením, prácou a charakterom.
Poznámka:
Fotografie k článku vznikli vo Fabrike 61 – bývalej budove Baťových závodov v Partizánskom. V priestore, kde sa dnes mladí ľudia snažia nadviazať na baťovské hodnoty a vdýchnuť priestoru nový život.
