Keď som pred časom písal pôvodný článok o návrhu „Chat Control“, Európa stála pred jedným z najväčších zásahov do digitálneho súkromia vo svojej histórii. Dnes máme za sebou búrlivé mesiace politických sporov, odporu odborníkov a mobilizácie občanov naprieč celou Úniou.
Toto je pokračovanie príbehu – kde sa nachádzame, kam smerujeme a čo môžeme ešte urobiť, aby Európa zostala miestom, kde je súkromná komunikácia naozaj súkromná.
Ako to doteraz dopadlo
Návrh „Regulation to Prevent and Combat Child Sexual Abuse“ (CSAR), verejnosti známy ako Chat Control, spustil v celej Európskej únii intenzívnu debatu. Kým cieľ chrániť deti je nespochybniteľný spôsob – masové skenovanie správ vrátane tých šifrovaných – vyvolal najväčší odpor od čias vzniku GDPR.
Odborníci z oblasti kyberbezpečnosti, kryptografie a digitálnych práv upozorňovali, že technológia client-side scanning narúša end-to-end šifrovanie a dáva do rúk vládneho aparátu technológiu, ktorá by v budúcnosti mohla byť zneužiteľná. A práve vďaka odporu odborníkov, médií a občanov prišlo k prvým zásadným zmenám.
Nemecko a Luxembursko sa postavili proti povinnému skenovaniu správ, čím prakticky znemožnili prijatie pôvodnej verzie návrhu. Ostatné štáty váhajú alebo hľadajú kompromis, čo návrh ďalej oslabuje.
Momentálne sa najreálnejšie javí scenár, že návrh bude prerobený na „dobrovoľné skenovanie“ – čo je síce krok späť od najtvrdšej verzie, no stále ide o citlivý precedens.
Postoje štátov a situácia na Slovensku
Podľa občianskej iniciatívy FightChatControl (stav k jeseni 2025) deväť členských štátov EÚ aktívne odporuje návrhu (napr. Nemecko, Rakúsko, Belgicko, ČR, Poľsko…), približne dvanásť ho podporuje (napr. Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko…) a niekoľko štátov vrátane Slovenska a Lotyšska je aktuálne vedených ako nerozhodnuté. Konkrétne zaradenie niektorých krajín sa líši podľa zdroja a v čase sa menilo, preto ide o orientačný stav k októbru 2025.
Rozloženie síl v Európe je dnes takéto:
Krajiny proti povinnému skenovaniu: Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Fínsko, Holandsko, Poľsko, Luxembursko, Estónsko, Slovinsko, Nemecko (nové oficiálne „will not agree“)
Krajiny skôr podporujúce návrh: Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Švédsko, Maďarsko, Bulharsko, Chorvátsko, Litva, Malta, Cyprus, Írsko, Dánsko (dánske predsedníctvo tlačilo najtvrdšiu verziu)
Krajiny nerozhodnuté: Grécko, Rumunsko, Lotyšsko
Možno si teraz hovoríte: „A kde je Slovensko?“ Nebojte, nezabudol som naň. Len sa v posledných mesiacoch pohybovalo medzi postojmi tak rýchlo, že ho bolo ťažké zaradiť skôr, než človek stihne dopísať jeden blogový odsek. Preto má svoju vlastnú kapitolu o pár riadkov nižšie.
Slovensko: postoj, ktorý sa mení rýchlejšie než titulky v správach
Slovensko som v zozname krajín zámerne neuviedol. Nebolo to opomenutie, ale zrkadlo súčasnej situácie. Slovensko je totiž jednou z tých krajín, ktoré v posledných mesiacoch svoj postoj k návrhu Chat Control menili. A kým iné štáty majú pozíciu jasne ukotvenú, u nás sa stále hýbe. Aj preto si zaslúži samostatnú kapitolu.
Slovensko a Chat Control: príbeh meniaceho sa názoru
Pozícia Slovenska okolo návrhu Chat Control bola a stále je nejasná. Podľa vyjadrenia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka Slovensko návrh pôvodne v Rade EÚ podporovalo. Neskôr však, aj vďaka silnej kritike odborníkov, verejnej diskusii a rastúcemu tlaku občianskych iniciatív – postoj zmenilo na nesúhlasný (alternatívny zdroj).
Problém je, že tento nesúhlas nie je pevne zakotvený. Pri rôznych rokovaniach a aktualizáciách postojov sa Slovensko objavuje raz ako „za“, raz ako „proti“, inokedy v kategórii „nevyjadrené“. A práve preto ho monitoringové projekty sledujú ako krajinu, ktorej definitívny postoj sa ešte môže meniť.
A tu je dôležitý moment: ak krajina mení svoj postoj podľa toho, aký silný je verejný tlak, znamená to, že občania majú skutočnú moc veci ovplyvniť. Nie v teoretickej rovine, ale prakticky – priamo pri hlasovaniach, ktoré rozhodujú o tom, či sa súkromie 5 miliónov ľudí dostane pod povinný digitálny skener.
Práve preto je mimoriadne dôležité, aby ľudia neprestali vyjadrovať odpor, nenechali tému utíchnuť a pripomínali politikom, že občania odmietajú plošný dohľad nad osobnou komunikáciou. Slovensko je jednou z krajín, kde sa dá verejným tlakom skutočne pohnúť a história posledných mesiacov to jasne ukázala.
Ak verejnosť stíchne, rozhodnutie sa môže potichu preklopiť späť. Ak zostane hlasná, Slovensko môže byť hlasom, ktorý pomôže Chat Control zastaviť.
Tri tábory v EÚ: odpor, podpora a nerozhodní – aké majú krajiny postoje a vyjadrenia?
Proti – Vyjadrenie/postoj jednotlivých krajín (za zachovanie súkromia a šifrovania)
Nemecko
Oficiálne oznámilo, že bude hlasovať proti. Federálna ministerka spravodlivosti Stefanie Hubig povedala, že „náhodné monitorovanie četov musí zostať tabu v právnom štáte“ a vyhlásila, že Nemecko „s takýmto návrhom na úrovni EÚ nesúhlasí“.
Rakúsko
Dlhodobo patrí medzi odporcov: podľa analyzujúcich NGO má parlament jasné stanovisko proti klient-side skenovaniu a oslabeniu šifrovania. Rakúsko opakovane upozorňuje na rozpor s ochranou základných práv.
Holandsko
Holandskí poslanci a vláda vyjadrujú „silné obavy“ z detekčných príkazov a klient-side skenovania. V prehľadoch je Holandsko vedené ako štát, ktorý sa stavia proti povinnému skenovaniu šifrovanej komunikácie.
Poľsko
Poľsko prišlo s vlastným modelom, kde by skenovanie bolo len dobrovoľné, nie povinné. Zároveň explicitne odmieta povinné skenovanie a zahrnutie end-to-end šifrovanej komunikácie; upozorňuje na kyberbezpečnostné riziká a právnu neudržateľnosť núteného „súhlasu“.
Belgicko
Najväčšia vládna strana N-VA označila Chat Control za „monštrum, ktoré narúša vaše súkromie a už sa nedá skrotiť“. Kvôli tejto pozícii sa očakávalo, že Belgicko bude v Rade hlasovať proti alebo sa minimálne zdrží; hlasovanie však bolo z programu stiahnuté, takže dilema zostala „v šuplíku“.
Česká republika
Uvádzaná medzi krajinami, ktoré spoločne blokovali prijatie návrhu v podobe masového skenovania (spolu s AT, BE, DE, FI, EE, LU, NL, PL). Českí predstavitelia kritizovali skenovanie všetkých správ a fotiek ako neprimeraný zásah do súkromia.
Fínsko
Patrí medzi štáty, ktoré sú verejne proti: v prehľadoch sa Fínsko uvádza v skupine blokujúcich krajín. Dôraz kladie na ochranu šifrovania a neprimeranosť plošného skenovania.
Luxembursko
Spolu s Nemeckom sa oficiálne pridalo k opozícii – TechRadar píše, že Nemecko a Luxembursko „formálne vystúpili proti“ Chat Control, čím rozšírili blokujúcu menšinu.
Estónsko
V starších prehľadoch vedené ako „nerozhodnuté“, novšie analýzy (EDRi, Euronews) ho zaraďujú medzi štáty, ktoré sa prikláňajú k odporu voči masovému skenovaniu a klient-side skenovaniu, najmä z dôvodu obáv o bezpečnosť a základné práva.
Slovinsko
Podobne ako Estónsko – Euronews ho radí medzi krajiny, ktoré „pevne stoja proti CSAR“, hoci v rade bolo často formálne vedené ako nerozhodnuté. Argumentuje najmä neprimeranosťou a problémami proporcionality klient-side skenovania.
Podporujúce – Vyjadrenie/postoj jednotlivých krajín (za skenovanie komunikácie)
Španielsko
Patrí medzi kľúčových podporovateľov návrhu. V médiách je uvádzané v prvej línii krajín, ktoré tlačia na prijatie Chat Control – vláda to prezentuje ako nevyhnutný nástroj boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí.
Írsko
Zaraďované medzi podporujúce štáty. Írsko vidí reguláciu ako dôležitý nástroj v oblasti ochrany detí online, hoci aj tam sú odborné hlasy kritické k dopadu na šifrovanie.
Francúzsko
Francúzsko návrh politicky podporuje, aj keď listy NGO a experti vo Francúzsku ho označujú za masové sledovanie. StopChatControl spomína Francúzsko medzi krajinami, ktoré text „silno podporujú“, pričom kritika sa týka skôr detailov než samotného princípu skenovania.
Taliansko
Taliansko je v Rade vedené medzi podporovateľmi; TechRadar aj iné médiá ho radia medzi krajiny tlačiace na kompromis „v prospech prijatia“. Domáce diskusie síce hovoria o potrebe chrániť súkromie, ale politická línia je skôr pro-CSAR.
Dánsko
Ako predsednícka krajina Rady EÚ dánska vláda aktívne tlačí na prijatie verzie, ktorá zahŕňa povinné alebo takmer povinné skenovanie komunikácie. Dánsky kompromis bol viackrát kritizovaný ako ešte tvrdší než pôvodný návrh Komisie.
Švédsko
Švédska eurokomisárka Ylva Johansson bola „tvárou“ pôvodného návrhu. Švédsko je v kampaniach a komentároch uvádzané medzi krajinami, ktoré návrh podporujú, hoci domáca debata je rozdelená.
Maďarsko
Podľa technických a mediálnych prehľadov patrí Maďarsko medzi štáty podporujúce dánsku verziu návrhu, spoločne napríklad s Talianskom a Španielskom. Argumentuje posilnením boja proti zneužívaniu detí.
Bulharsko
V článkoch o „pasívnom východnom krídle“ je Bulharsko radené medzi štáty, ktoré nevystupujú proti a skôr sa prikláňajú k podpore návrhu alebo ho aspoň aktívne neblokujú.
Chorvátsko
Podobne ako Bulharsko: vedené medzi štátmi, ktoré návrh podporujú alebo mu minimálne neodporujú; aktívnu ochranu šifrovania Chorvátsko vo verejnej debate výrazne netlačí.
Portugalsko
V prehľadoch FightChatControl / TechRadar je medzi krajinami „v prospech návrhu“, bez výraznej vládnej rétoriky proti šifrovaniu, ale tiež bez snahy pridať sa k blokujúcej menšine.
Litva
Uvádzaná medzi podporovateľmi alebo „tichou podporou“; nepatrí k štátom, ktoré by otvorene bránili end-to-end šifrovanie v rámci tejto regulácie.
Malta
Podľa aktivistických prehľadov skôr v skupine podporujúcich krajín, bez významnej verejnej kritiky klient-side skenovania zo strany vlády.
Cyprus
Viaceré zdroje ho radia medzi štáty, ktoré návrh podporujú alebo proti nemu aktívne nevystupujú, pričom je často spomínaný len v sumárnych zoznamoch podporujúcich.
Nerozhodnuté/meniace sa pozície – Vyjadrenie/postoj jednotlivých krajín
Grécko
Je uvádzané medzi „undecided“ štátmi – pozícia gréckeho kabinetu nie je jasná, v prehľadoch je Grécko v kolónke krajín, ktoré stále vyjednávajú a hľadajú formuláciu, ktorú by vedeli podporiť.
Rumunsko
Zaradené medzi nerozhodnuté. Euronews píše, že východné krídlo (vrátane Rumunska) zostáva pasívne a nevyužíva svoj hlas na to, aby sa pridalo k jasnej opozícii.
Estónsko
Formálne bolo dlho vedené ako „undecided“, ale posledné analýzy ho radia skôr medzi štáty blokujúce prijatie návrhu. De facto: skôr proti, de iure: v Rade dlho bez úplne jednoznačného „nie“.
Slovinsko
Technicky v niektorých tabuľkách medzi „undecided“, ale Euronews ho spomína ako krajinu, ktorá spolu s Estónskom a Poľskom stojí pevne proti CSAR. Reálne teda patrí medzi štáty s kritickým postoja, ale bez veľmi hlasnej kampane vlády.
Lotyšsko
Podľa Euronews Lotyšsko pôvodne patrilo k podporovateľom, ale neskôr sa presunulo do kategórie „undecided“ – teda ustúpilo od pevnej podpory, no nepridalo sa otvorene k opozícii.
Slovensko
Podľa portálu Euronews sa Slovensko – podobne ako Lotyšsko – „presunulo“ z kategórie podporovateľov do skupiny nerozhodnutých krajín. Vláda sa v komunikácii s mimovládnymi organizáciami priamo nehlási k podpore masového skenovania správ, no zároveň sa jasne nezaradila ani do bloku štátov, ktoré návrh otvorene odmietajú.
Aj keď je Slovensko na stránke Fight Chat Control – Protect Digital Privacy in the EU uvedené ako krajina, ktorá návrh odmieta, v širšom európskom kontexte je stále vnímané ako štát bez pevného a jednoznačného postoja.
Čo môžeme robiť – priestor pre občanov
Ak si niekto myslí, že je neskoro, nie je. Vývoj návrhu stále prebieha a tlak občanov hrá zásadnú rolu. Na rozdiel od niektorých iných európskych nariadení, Chat Control žije alebo padá podľa verejného odporu.
Konkrétne kroky:
- Podpísať petície a výzvy: StopChatControl.eu, FightChatControl.eu, Change.org.
- Kontaktovať poslancov a ministrov – väčšina kampaní má pripravené formuláre.
- Zdieľať informácie na sociálnych sieťach, diskutovať o téme, vzdelávať okolie.
- Sledovať aktualizácie – najmä pred hlasovaniami Rady EÚ.
Ak by ste chceli ísť ešte viac do hĺbky, odporúčam aj môj predošlý článok o Chat Control. Venoval som sa v ňom presne tomu, ako postupovať krok za krokom – od podpisu petície až po oslovenie poslancov a zástupcov SR v Bruseli.
Nájdete tam aj jednoduchý, praktický návod, ako sa občania môžu zapojiť a čo skutočne funguje.
Odkaz na článok:
Chat Control: Európa na hrane medzi ochranou detí a digitálnym Veľkým bratom | Dvadsaťjeden
Každý mail, každý podpis a každý verejný post vytvára tlak. A práve tlak je to, čo návrh postupne oslabovalo.
Výhľad – čo nás ešte čaká
Scenáre vývoja dnes vyzerajú nasledovne:
- 1. Kompromisná verzia – dobrovoľné skenovanie obsahu na úrovni aplikácií, tlak na platformy typu Meta, Apple či Google.
- 2. Úplné odloženie návrhu – ak bude odpor rásť a podpora štátov klesať.
- 3. Tichý návrat v novej podobe – podobné návrhy sa v EÚ objavili už viackrát (napr. eIDAS 2.0, CSAM scanning v iOS), preto je dôležité zostať v strehu.
Čokoľvek sa stane, diskusia o súkromí nekončí. Ak raz umožníme prelomiť šifrovanie, aj „dobrovoľne“, vraciame sa späť k dňom, keď mocenské štruktúry mohli sledovať komunikáciu bez odporu.
Záver – v jednote je sila
Nezabúdajme na to, že v jednote je sila. História ukazuje, že tam, kde sa občania spojili, dokázali zastaviť aj projekty, ktoré sa zdali byť nevyhnutné.
Dnešná digitálna doba je plná pokusov presunúť hranice. A jediné, čo ich dokáže zastaviť, je angažovaná spoločnosť. Preto hovor, podpisuj, pýtaj sa, píš. Lebo nikto iný to za nás neurobí.
Podpíš výzvu a pridaj sa k tým, ktorí nechcú digitálneho Veľkého brata
Ak nesúhlasíš s tým, aby bola súkromná komunikácia plošne skenovaná, môžeš to dať jasne najavo. Každý podpis a každá správa politikom ukazuje, že ľuďom na slobode a súkromí záleží.
V jednote je sila. Čím viac hlasov sa ozve, tým ťažšie bude tento návrh presadiť potichu.
O autorovi
Bitcoin maximalist
Budem vďačný za každý malý „donate“ na kávu alebo inú drobnosť. Ďakujem ☕
