Unesený Bitcoin II – Problémové bloky

V druhej časti minisérie (pozri Unesený Bitcoin I) sa bližšie pozrieme ako sa bitcoinová komunita snažila vysporiadať s problémovou veľkosťou blokov na hlavnej sieti.

Jediný technický parameter, ktorý umožnil Bitcoin Core vývojárom, ktorý mali prístup na Github zmeniť Bitcoin na iný projekt, bol „limit veľkosti blokov“. Tento limit je jednoducho maximálna veľkosť blokov povolená v sieti. Platí jednoduchá úmera, čím viac transakcií sa dostáva do blokov, tým väčšie bloky sú potrebné. Vývojári Bitcoin Core podľa Rogera Vera umelo obmedzili kapacitu blokov na zlomok potenciálu siete.

Keď bol Bitcoin pôvodne programovaný, neexistoval žiadny explicitný limit na veľkosť blokov, ktoré sa mohli vytvoriť. To sa zmenilo v roku 2010, keď Satoshi pridal limit veľkosti blokov, aby zabránil potenciálnemu útoku na odmietnutie služby (denial-of-service attack), keď bol Bitcoin ešte „mladý“.

Pôvodný limit bol stanovený na 1 MB, čo umožňovalo teoretický limit 7 transakcií za 1 sekundu. V praxi sa skutočný limit pohybuje okolo 3 až 4 transakcie za sekundu, čo zodpovedá 2 000 až 3 000 transakcií v jednom bloku – ďaleko nad skutočným využitím siete v tých časoch. V pláne bolo limit neskôr jednoducho zvýšiť alebo úplne odstrániť.

BlokBlok (Bitcoin Block) je balík transakcií, ktorý ťažiari vyprodukujú každých približne 10 minút. Každý blok obsahuje okrem transakcií aj špecifickú hlavičku (block header), kde sú uložené dôležité údaje, ako napríklad hash predchádzajúceho bloku, tzv. Merkle root (zhrnutie všetkých transakcií) či nonce. Vďaka tomu, že každý nový blok odkazuje (cez „previous... More sa vytvára každých 10 minút. Ak sa 18 000 ľudí pokúsi uskutočniť jednu transakciu v priebehu desiatich minút, sieť potrebuje na ich spracovanie najmenej šesť blokov. To je jedna hodina na spracovanie každej transakcie vo fronte, ak ju počas tohto času nikto iný nepoužije. Ak by sa 150 000 ľudí pokúsilo naraz používať Bitcoin, na spracovanie všetkých transakcií by bolo potrebných najmenej päťdesiat blokov. To je už viac ako 8 hodín čakania…

Oneskorené spracovanie nie je jediným problémom počas preťaženia siete. Keď sa bloky zaplnia, poplatky sa začnú zvyšovať. Vyšší poplatok nezaručuje, že vaša transakcia bude spracovaná rýchlo, iba vám umožní predbehnúť sa pred ostatné transakcie. Hneď ako sa bloky zaplnia, poplatky sa môžu zvýšiť z centov na dolár, potom na 5, 10, 20, 50 dolárov alebo dokonca viac, ak ich využíva dostatok ľudí. Počas nárastu poplatkov v rokoch 2017 a 2021 stáli niektoré zložité transakcie viac ako 1 000 USD.

Ak by sa umožnil prirodzený rast veľkosti blokov, Bitcoin by zostal digitálnym peňažným systémom s nízkymi poplatkami za transakcie a univerzálnym prístupom k blockchainu. Bitcoin Core vývojári však chceli podľa Vera z Bitcoinu urobiť systém zúčtovania pre prevody vysokých hodnôt, preto odmietli zvýšiť limit veľkosti blokov. Jediným dôvodom, prečo sa poplatky vyšplhali na astronomickú úroveň a sieť sa stala nespoľahlivou, bolo to, že bloky boli príliš malé na to, aby zvládli dopyt.

Pozrime sa na príklad. Existujúca sieť kreditných kariet Visa denne spracuje približne 15 miliónov nákupov cez internet na celom svete. Bitcoin by pritom už teraz dokázal s existujúcim hardvérom za zlomok nákladov zvládnuť oveľa viac.

Podľa Rogera Vera je to úplne zvládnuteľné množstvo. Dnešné mobilné telefóny dokážu ľahko nahrávať a odosielať HD videá, ktoré majú veľkosť gigabajtov – to je niekoľkonásobok veľkosti bloku Bitcoinu, ktorý by obsahoval viac ako milión transakcií. Škálovanie na takúto úroveň si vyžaduje samozrejme viac než len zvýšenie maximálnej veľkosti bloku, ale neexistujú žiadne zásadné dôvody, prečo by sa to nemohlo uskutočniť.

Prečo by vývojári jadra Bitcoinu chceli vysoké poplatky? Na začiatku bitcoinovým nadšencom alebo dokonca bežnému človeku, to znie ako zjavne zlý nápad. V skutočnosti sú však vysoké poplatky nevyhnutným výsledkom filozofie malých blokov. Aby sme pochopili prečo, musíme systém analyzovať podrobnejšie.

Ťažiari dostávajú transakčné poplatky a odmenu za vyťažený blokBlok (Bitcoin Block) je balík transakcií, ktorý ťažiari vyprodukujú každých približne 10 minút. Každý blok obsahuje okrem transakcií aj špecifickú hlavičku (block header), kde sú uložené dôležité údaje, ako napríklad hash predchádzajúceho bloku, tzv. Merkle root (zhrnutie všetkých transakcií) či nonce. Vďaka tomu, že každý nový blok odkazuje (cez „previous... More. Keďže bloková odmena sa časom halvingom znižuje, jediným zdrojom príjmov budú nakoniec transakčné poplatky. A keďže vývojári Bitcoin Core chcú malé bloky, jediný spôsob, ako môžu ťažiari zarobiť peniaze v ich systéme, sú extrémne vysoké transakčné poplatky. Bitcoin nemôže fungovať bez nich a ak môžu spracovať len 3 000 transakcií za blokBlok (Bitcoin Block) je balík transakcií, ktorý ťažiari vyprodukujú každých približne 10 minút. Každý blok obsahuje okrem transakcií aj špecifickú hlavičku (block header), kde sú uložené dôležité údaje, ako napríklad hash predchádzajúceho bloku, tzv. Merkle root (zhrnutie všetkých transakcií) či nonce. Vďaka tomu, že každý nový blok odkazuje (cez „previous... More, poplatky musia byť stovky alebo tisíce dolárov za transakciu, aby sa zachovala bezpečnosť siete (pre objektívnosť poznámka: Roger Ver tu nekalkuloval s nárastom ceny Bitcoinu, ktorá je dnes na úrovni vyše 120 000 USD).

Umelým obmedzením veľkosti blokov našli Bitcoin Core vývojári spôsob, ako úplne zmeniť dynamiku systému. Nielenže sa zmenila používateľská skúsenosť z „takmer okamžitých a bezplatných transakcií“ na „drahé a nespoľahlivé transakcie“, ale radikálne sa zmenil aj základný ekonomický model.

BTC vsádza na myšlienku, že budúci používatelia budú ochotní platiť stovky alebo tisíce dolárov za transakciu v reťazci napriek tomu, že majú lepšie alternatívy. V opačnom prípade budú musieť ťažiari odstaviť väčšinu svojich zariadení, pretože nebudú generovať zisk.

Priaznivci malých blokov majú na túto kritiku niekoľko štandardných odpovedí. Ak si nie sú vedomí, že vysoké poplatky sú súčasťou zámerného prepracovania Bitcoinu, často radi hovoria: „Poplatky v skutočnosti nie sú problém. Pozrite sa, práve v tejto chvíli sú poplatky nízke!“ To je však podľa Vera slabý argument. V danom okamihu môžu byť poplatky nízke, ale len preto, že sieť nie je v danom čase zahltená. Ak ju bude používať viac ľudí, preťaženie rýchlo narastie a poplatky opäť stúpnu. Je to ako s automobilovou dopravou. To, že sú cesty o tretej ráno prázdne, neznamená, že Los Angeles vyriešilo svoje dopravné problémy.

Dôvodom sú náklady

Všetky námietky proti veľkým blokom sa točia okolo jednej základnej myšlienky: so zvyšujúcou sa veľkosťou bloku sa zvyšujú aj náklady na prevádzku celého uzla (node). Čím drahšie je prevádzkovať uzol, tým menej ľudí ho bude prevádzkovať a tým centralizovanejšia bude sieť. Preto udržiavaním malých blokov môže uzly prevádzkovať viac ľudí, čím zostáva sieť decentralizovaná. K tejto myšlienke inklinoval aj Wladimir Van Der Laan.

Používatelia musia prevádzkovať svoje vlastné uzly, aby mohli „prevádzkovať svoju vlastnú banku“, čo je podľa Rogera Vera nesprávne. Bitcoin bol navrhnutý tak, aby bežní ľudia nemuseli prevádzkovať vlastné plné uzly (full nodes). Môžu používať ľahký uzol (lightweight nodes). Plný uzol sťahuje kópiu celého blockchainu a overuje každú jednu transakciu v sieti. To je pre takmer všetkých zbytočné. Satoshi navrhol Bitcoin s ohľadom na zjednodušené overovanie platieb (Simplified Payment Verification – SPV), ktoré umožňuje používateľom overovať vlastné transakcie pomocou malého množstva údajov, tj. prostredníctvom peňaženky. Pomocou SPV nemôžeme overiť transakcie cudzej osoby, ani nemôžeme overiť každú transakciu, ktorá bola kedy vykonaná, ale väčšina ľudí nemá ani dôvod to robiť. Takto zmýšľal aj samotný Satoshi:

„Iba ľudia, ktorí sa snažia vytvoriť nové „mince“, by potrebovali spustiť sieťové uzly. Spočiatku by väčšina používateľov prevádzkovala plné uzly, ale s rastom siete nad určitý bod by sa stále viac prenechávala špecialistom so serverovými farmami a špecializovaným hardvérom.“

Aby Bitcoin mohol spracovať 100 miliárd transakcií ročne, ktoré spracúva Visa, každý blokBlok (Bitcoin Block) je balík transakcií, ktorý ťažiari vyprodukujú každých približne 10 minút. Každý blok obsahuje okrem transakcií aj špecifickú hlavičku (block header), kde sú uložené dôležité údaje, ako napríklad hash predchádzajúceho bloku, tzv. Merkle root (zhrnutie všetkých transakcií) či nonce. Vďaka tomu, že každý nový blok odkazuje (cez „previous... More by musel mať približne 800 megabajtov, čo znamená, že každých desať minút by každý uzol Bitcoinu musel pridať 800 megabajtov údajov. Za rok by každý uzol Bitcoinu pridal do svojho blockchainu približne 42 terabajtov dát…

Ak Bitcoin spracuje približne štyri transakcie za sekundu na jeden MB blokBlok (Bitcoin Block) je balík transakcií, ktorý ťažiari vyprodukujú každých približne 10 minút. Každý blok obsahuje okrem transakcií aj špecifickú hlavičku (block header), kde sú uložené dôležité údaje, ako napríklad hash predchádzajúceho bloku, tzv. Merkle root (zhrnutie všetkých transakcií) či nonce. Vďaka tomu, že každý nový blok odkazuje (cez „previous... More, potom 800 MB blokov znamená približne 3 200 transakcií za sekundu alebo sto miliárd transakcií za rok. Každý, kto sa vyzná v počítačoch, vie, že 800 MB každých 10 minút je prekvapivo nízke číslo vzhľadom na to, že umožňuje priepustnosť na úrovni Visa.

V knihe pokračuje Roger aj svojimi výpočtami. V septembri 2023 pri rýchlom vyhľadávaní na stránke Newegg.com 1 TB pevného disku stálo v prepočte 15 USD.  Ak Bitcoin využije 42 TB ročne, je to 630 USD alebo 52,50 USD mesačne. Ak by zahrnul aj ďalšie náklady bolo by to približne 1 300 USD ročne – niečo vyše sto dolárov mesačne za uloženie 100 000 000 000 transakcií. Upozorňuje pritom na fakt, že s technologickým pokrokom každý rok, sa tieto ceny znižujú.

Ďalším dôvodom prečo časť bitcoinovej komunity zastáva filozofiu malých blokov, je potenciálne ohrozenie zo strany „diabolských“ ťažiarov. Bitcoin Wiki, ktorá je podľa Rogera Vera významne zaujatá (tvorená zástancami malých blokov) uvádza, že ťažiari s nekalými úmyslami majú motiváciu „uniesť“ Bitcoin zmenou pravidiel vo svoj prospech, napríklad zvýšením odmeny za blokBlok (Bitcoin Block) je balík transakcií, ktorý ťažiari vyprodukujú každých približne 10 minút. Každý blok obsahuje okrem transakcií aj špecifickú hlavičku (block header), kde sú uložené dôležité údaje, ako napríklad hash predchádzajúceho bloku, tzv. Merkle root (zhrnutie všetkých transakcií) či nonce. Vďaka tomu, že každý nový blok odkazuje (cez „previous... More. Svojvoľne meniť pravidlá však títo ťažiari nemôžu v prípade, ak (takmer) každý používa plný uzol, pretože plné uzly „slepo nenasledujú“ ťažobnú silu väčšiny. Toto tvrdenie Roger vo svojej knihe vyvracia. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ťažiari by mohli profitovať z vytvárania nových BTC zo vzduchu. To však nezohľadňuje dôvod, prečo majú bitcoiny vôbec hodnotu. Hodnota nie je vlastná; pochádza zo zložitej siete presvedčení, ktoré majú ľudia o celej sieti Bitcoin. Ak by sa ťažiari rozhodli vyrobiť miliardu nových bitcoinov pre seba, zničili by základnú dôveru v systém, čo by zničilo hodnotu každého bitcoinu. Mohli by mať o miliardu bitcoinov viac, ale každý z nich by bol bezcenný. Zároveň uvádza, že plné uzly nemajú žiadnu priamu moc obmedzovať ťažiarov pri zmene pravidiel, nemôžu pridávať bloky do reťazca. Môžu len overovať, či sú bloky a transakcie platné. Na druhej strane súhlasí s Bitcoin Wiki v tom, že plné uzly majú nepriamu moc upozorniť ľudí na to, že sa zmenili pravidlá. Je si tiež vedomý rizika 51% útoku, pričom uvádza:

Skutočná obrana proti nepoctivým ťažiarom je ekonomika. Sú to náklady na ťažbu. Čím drahšie je ťažiť, tým vyššie sú náklady pre všetkých zlých aktérov, ktorí sa snažia získať väčšinu hashrate. Preto čím je Bitcoin úspešnejší, tým vyššia je jeho celková úroveň bezpečnosti. Vlády sú vo všeobecnosti jediné, ktoré predstavujú reálnu hrozbu získania väčšiny škodlivého hashrate, keďže nemusia fungovať  podľa pravidiel zisku a straty. Ak by sa dobre financovaný štátny aktér pokúsil týmto spôsobom prelomiť Bitcoin, sieť by čelila skutočnej výzve bez ohľadu na to, koľko plnohodnotných uzlov existuje.

Z Hong Kongu do New Yorku

Vráťme sa trochu späť v čase. V auguste 2015 bolo jasné, že Bitcoin Core vývojári nemajú v úmysle zvýšiť limit veľkosti blokov. Preto sa niekoľko dlhoročných vývojárov (vrátane Rogera Vera) dalo dokopy a vytvorili potrebný kód pre túto úpravu. Tento kód nazvali BIP 101 a vydali ho v upravenej verzii softvéru, ktorú označili ako Bitcoin XT. Spustením XT mohli ťažiari hlasovať za zmenu limitu. Napriek okamžitej popularite však nebol každý ochotný odísť od Bitcoin Core implementácie.  

Začiatkom roka 2016 už viac ako 90 % hashrate siete vyjadrilo podporu zvýšeniu limitu veľkosti blokov aspoň na 2 MB.  Hoci Bitcoin XT nebol vybraný ako implementácia, ktorá by toto zvýšenie uskutočnila, jeho miesto rýchlo zaujal Bitcoin Classic, vedený Gavinom Andresenom a Jeffom Garzikom a získal si okamžite popularitu ako konzervatívna alternatíva k Bitcoin Core tým, že zvýšil limit len na 2 MB. Podobne ako Bitcoin XT, aj Bitcoin Classic by zvýšil limit veľkosti bloku až po dosiahnutí hranice 75 % hashrate.

Niektoré ťažobné pooly ako BTCC, hoci podporoval zvýšenie limitu veľkosti blokov, boli aj skeptické voči Bitcoin Classic. Uprednostňovali vyhnúť sa kontroverzii tým, že chceli, aby samotní vývojári Bitcoin Core jednoducho zvýšili limit sami:

“Podporujeme zvýšenie o 2 MB, ale nepodpíšeme sa pod podporu Bitcoinu Classic…To, že ľudia k niečomu inklinujú, neznamená, že automaticky naskočíte na palubu bez serióznej analýzy… Ideálna situácia pre nás je, aby sa zvýšenie o 2 MB uskutočnilo v jadre, po ktorom bude nasledovať [SegWit].“

Koncom februára 2016 to vyzeralo tak, že tlak na zmenu začína fungovať. V Hong Kongu bola zorganizovaná mimoriadna konferencia, na ktorej sa zúčastnilo niekoľko veľkých ťažiarskych spoločností a kľúčoví vývojári Bitcoin Core. Tí, v dôsledku obavy z nahradenia Bitcoinom Classic, preto sľúbili malé zvýšenie veľkosti blokov výmenou za to, že sa ťažiari zaviažu používať len ich klienta Bitcoin Core. Dňa 20. februára bola dosiahnutá dohoda, ktorá sa teraz nazýva „Hongkongská dohoda“ alebo „HKA“. Dve kľúčové zložky HKA boli:

1) upgrade hard-forku na zvýšenie limitu veľkosti blokov na 2 MB.

2) Soft-fork upgrade na umožnenie SegWit.

Súčasťou dohody bol aj časový harmonogram. SegWit mal byť zverejnený v apríli 2016, kód pre hard-fork v júli a hard-fork by bol aktivovaný približne v júli nasledujúceho roka. Keďže Bitcoin Classic predstavoval upgrade na 2 MB a vývojári Bitcoin Core sľubovali to isté, dohoda robila zotrvanie pri Bitcoin Core pre ťažiarov prijateľnejším – ak by vydržali ešte pár mesiacov, dostali by sa na 2 MB bez všetkých kontroverzií.

Rok 2016 však prešiel, bez zmeny: bez SegWitu alebo zvýšenia veľkosti blokov.

Nasledujúci rok sa stal najbláznivejším v histórii Bitcoinu. V januári 2017 bloky pravidelne dosahovali viac ako 90 % kapacity, občas narážali na hranicu 1 MB a v marci priemerný poplatok za transakciu prekročil 1 dolár – nárast o viac ako 1 000 % za menej ako rok. Rozhorčenie nad touto situáciou vyjadril vo svojom statuse na X aj jeden z podnikateľov Charlie Shrem.

Ďalšia alternatívna implementácia začala naberať na sile. Tím Bitcoin Unlimited (BU) chcel nahradiť pevne stanovený limit veľkosti blokov niečím, čo nazval „emergentný konsenzus“. Základnou myšlienkou bolo jednoducho umožniť ťažiarom a uzlom stanoviť si vlastný limit bez toho, aby potrebovali súhlas kohokoľvek. Mysleli si, že ekonomické stimuly sú dostatočne silné na to, aby udržali sieť koordinovanú a funkčnú. S ich analýzou súhlasil aj Roger Ver. Napriek tomu, že BU implementácia začiatkom roka 2017 nabrala na obrátkach, postihol ju podobný “osud ako Bitcoin XT alebo Bitcoin Classic (viac neskôr).

Počas celej tejto drámy sa začal rúcať aj trhový podiel BTC. Na začiatku roka sa BTC tešil približne 87 % celkovej trhovej hodnoty všetkých kryptomien. Do mája sa prepadol pod 50 %. Bitcoinový priemysel konečne začal pociťovať dôsledky dlhoročného odkladania škálovania. Zorganizovala sa preto ďalšia konferencia, tentoraz v New Yorku. Pozvaní boli najväčší ekonomickí hráči spolu s kľúčovými vývojármi Bitcoin Core.

Rýchlo sa dosiahla dohoda – konzervatívna dohoda, pripomínajúca HKA, ktorá bola dohodnutá predtým. SegWit by sa aktivoval s 80 % prahom pre ťažiarov a k zvýšeniu veľkosti blokov o 2 MB by došlo do šiestich mesiacov. Táto dohoda sa stala známou ako „Newyorská dohoda“ alebo NYA. Známe je, že všetci vývojári Bitcoin Core sa odmietli dostaviť na konferenciu, takže odvetvie muselo nájsť dohodu medzi sebou, bez nich.

Newyorskú dohodu podpísalo 58 spoločností z 22 rôznych krajín, čo predstavovalo 83 % hashpower, viac ako 5 miliárd dolárov mesačného objemu transakcií na sieti a viac ako 20 miliónov peňaženiek.

Zvyšok roka 2017 pokračoval ako súboj medzi Bitcoin Core (spoločnosťou Blockstream, ktorú založili Bitcoin Core vývojári) a zvyškom odvetvia. Napriek tomu, že roky tvrdili – v mene jednoty – že sa treba za každú cenu vyhnúť forku, zástancovia Bitcoin Core ukázali, že nemajú skutočnú chuť na spoluprácu. Keď nastal čas, boli pripravení rozdeliť komunitu a zaútočiť na svojich oponentov akýmikoľvek prostriedkami.

Do júna 2017 transakčné poplatky naďalej prudko rástli a v priemere dosiahli viac ako 5 USD – v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa teraz zvýšili o viac ako 5 000 %.

Relatívna trhová kapitalizácia BTC sa tiež dostala na nové minimum 38 %, pretože čoraz viac ľudí si vyberalo alternatívne reťazce, ako napríklad Ethereum, ktoré ponúkali lepší výkon. Drvivá väčšina odvetvia sa zhodla, že zvýšenie kapacity Bitcoinu je naliehavé, ale vývojári Bitcoin Core neboli absolútne ochotní vôbec zvýšiť limit veľkosti blokov. Museli by to teda urobiť iní vývojári na inom softvérovom úložisku. Za hlavného vývojára tohto nového projektu bol vybraný Jeff Garzik a kód, na ktorom pracoval, by sa nazýval „SegWit2x“ alebo „S2X“.

Bitcoin Core vývojárom opäť hrozila strata postavenia. Ak by väčšina ťažiarov, ktorí používajú SegWit2x, vytvorila blokBlok (Bitcoin Block) je balík transakcií, ktorý ťažiari vyprodukujú každých približne 10 minút. Každý blok obsahuje okrem transakcií aj špecifickú hlavičku (block header), kde sú uložené dôležité údaje, ako napríklad hash predchádzajúceho bloku, tzv. Merkle root (zhrnutie všetkých transakcií) či nonce. Vďaka tomu, že každý nový blok odkazuje (cez „previous... More väčší ako 1 MB, ťažiarom, ktorí používajú Bitcoin Core, by sa sieť rozvetvila. A čo je možno ešte dôležitejšie, kľúče od kódu Bitcoinu by boli konečne vytrhnuté z rúk vývojárov Bitcoin Core. Preto sa rozbehla ďalšia kampaň, ktorej cieľom bolo démonizovať každého, kto podporuje SegWit2x, čo bol jednoducho kód, ktorý odrážal HKA a NYA.

Bitcoin Care vývojári nakoniec v auguste 20217 aktivovali SegWit. Ten predstavuje oveľa zložitejšiu zmenu softvéru, ktorá mení spôsob, akým sú transakcie štruktúrované. SegWit mierne zvyšuje priepustnosť transakcií, ale jeho primárnym účelom je uľahčiť budovanie druhých vrstiev, ako je Lightning Network. Na SegWit sa zniesla značná kritika od ľudí ako Dr. Peter Rizun a ďalších. Kritici poukázali na potenciálne bezpečnostné nedostatky a všetci uznávajú, že kód je spojený s vážnym „technickým dlhom“ – trvalým nárastom zložitosti softvéru.

Keď Bitcoin Core vývojari vydali kód SegWit, požadovali, aby 95 % hashrate signalizovalo jeho aktiváciu predtým, ako bude implementovaný.  Boli tak ostro kritizovaní za príliš vysoké nastavenie tejto hranice, pretože stačilo len niekoľko ťažiarov, ktorí by vyjadrili nesúhlas a mohli by aktiváciu SegWit zablokovať na neurčito. Preto bolo požadované percento znížené na 80 % v súlade s NYA. Ešte pred NYA sa však vynoril iný plán, ktorého cieľom bolo pokúsiť sa prinútiť ťažiarov prijať SegWit.

Vývojár  pod pseudonymom ShaolinFry oznámil svoj nápad na „user activated soft fork“ (UASF) vo februári 2017, hoci tento plán si spočiatku nezískal veľkú pozornosť. UASF bol pokusom o explicitné spochybnenie moci ťažiarov hrozbou narušenia siete, ak nebude SegWit rýchlo prijatý. Na začiatku nemal tento nápad žiadnu odozvu, ale nakoniec si získal priaznivcov po tom, čo sa ho ujali najextrémnejší small-blockeri, ľudia ako Samson Mow, CSO spoločnosti Blockstream, a Luke Dashjr, dodávateľ spoločnosti Blockstream. Mow zorganizoval verejnú finančnú zbierku pre najlepší návrh UASF a v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov podpora UASF rástla, najmä na sociálnych sieťach, hoci nikdy nebolo jasné, koľko podpory je skutočnej a koľko vykonštruovanej.

Dráma okolo SegWitu a UASF však mala ešte jeden dôsledok. Podnietila skupinu ťažiarov, aby konečne vytvorili záložný plán. Ak by sa SegWit ukázal ako zlý nápad alebo ak by jeho prijatie spôsobilo rozštiepenie reťazca, alebo ak by sa nepodarilo 2-násobne zvýšiť veľkosť blokov, musel existovať plán B. Bola teda vytvorená alternatívna implementácia na bezpečné oddelenie sa od BTC a vytvorenie samostatného reťazca bez SegWitu a s okamžitým zvýšením limitu veľkosti blokov na 8 MB. Táto implementácia sa nazývala Bitcoin ABC – „ABC“ znamená „adjustable blocksize cap“, čo by ťažiarom umožnilo nastaviť si vlastné limity bez toho, aby potrebovali súhlas vývojárov. Bitcoin ABC priniesol novú sieť, a teda aj nový coin s názvom Bitcoin Cash. Takto sa začal BCH, nie ako okamžitá náhrada za BTC, ale ako pohotovostný plán najväčších ťažiarov pre prípad, že by upgrade BTC zlyhal. Ukázalo sa, že to bol dobrý nápad. BCH integroval aj ďalšiu kritizovanú funkcionalitu zo strany Bitcoin Core vývojárov OP Return (pre úplnosť je potrebné dodať, že BCH však sám prešiel neskôr neľahkým osudom, kedy došlo k jeho ďalšiemu štiepeniu – hard forkom v roku 2018 na BSV a v 2020 na BCHA – v súčasnosti pod názvom XEC alebo eCash).

Do konca roka 2017 to vyzeralo tak, že sa Bitcoin rozdelí na tri rôzne implementácie: Segwit1x (S1X), Segwit2x (S2X) a Bitcoin Cash (BCH). Boj medzi S1X a S2X priniesol kritickú otázku: ktorý reťazec si ponechá názov „Bitcoin“ a symbol „BTC“? Ak je „Bitcoin“ totožný so sieťou, ktorú prináša softvér Bitcoin Core, potom by to zrejme znamenalo, že S1X je Bitcoin. Ale ak Bitcoin je sieť, ktorú prinášajú ťažiari a väčší priemysel – a nie je synonymom jednej softvérovej implementácie – potom by S2X zrejme bol Bitcoin.

Neúspech Segwit2x vyslal jasný signál, že Satoshiho projekt nebude nikdy implementovaný v sieti Bitcoin Core. Malé bloky sa stali základnou vlastnosťou BTC. Takže každý, kto chcel škálovať Bitcoin s veľkými blokmi, bol nútený prejsť z BTC na BCH. Z tohto dôvodu podľa vlastných slov Roger Ver okamžite venoval všetko svoje úsilie propagácii Bitcoinu Cash, pretože to bolo pokračovanie projektu, na ktorom pracoval predchádzajúcich sedem rokov. Netrvalo dlho a najväčšie spoločnosti ako BitPay a Coinbase integrovali BCH do svojich služieb, aby umožnili ľuďom nakupovať a platiť s BCH namiesto BTC.

Začala sa tak konkurencia medzi Bitcoin Cash a Bitcoin Core, pričom nesúťažili len o používateľov. Samotná existencia Bitcoin Cash predstavovala pre Bitcoin Core zásadnú výzvu, pretože si oprávnene nárokovala na titul „skutočný Bitcoin“. Počas prvého roka existencie Bitcoin Cash bojovali BTC a BCH o samotný titul „Bitcoin“. Hoci dnes je v odvetví normou nazývať BTC „Bitcoin“, táto konvencia sa istý čas neustálila, a keď pochopíme technológiu a jej históriu, je jasné prečo. Bitka o názov „Bitcoin“ bola a stále je kriticky dôležitá a žiadnej skupine nemožno dovoliť, aby si ho monopolizovala. Vitalik Buterin tento názor zopakoval už v roku 2017 vo svojom statuse na Twitteri, aj keď si myslel, že je predčasné nazývať BCH „Bitcoin“.

Pokračovanie v ďalšej časti