Uruguaj, hotovosť a stravné lístky

Zobrazení: 106

Jedna z vecí, ktorú som si všimla na cestách, tentokrát v Uruguaji, bola všeobecná nedostupnosť hotovosti.

Už dnes je tam len málo bankomatov rozmiestnených po krajine. Napríklad na medzinárodnom letisku pri hlavnom meste, kde sme pristávali, sme našli až jeden. A keďže ich je málo, bývajú aj často prázdne.

Keď sme potom v meste aj nejaký našli, tak každý výber nás stál v prepočte 6 eur a limit na jednu transakciu bol asi 120 eur. Toto bol limit bankomatu samotného, nie mojej karty.

A zároveň s nedostupnosťou hotovosti sú ľudia odmeňovaní za platby kartou.

Takúto ceduľu ako na fotke mal vonku na chodníku takmer každý podnik v meste. Týmto ľudom oznamovali, že ak zaplatia v ich podniku kartou, získajú zľavu 15 až 25 %, v závislosti na type karty od debetky po kreditku. Toto sa týkalo v podstate každej kaviarne, reštaurácie či baru v každom uruguajskom meste, kde sme boli. A tiež ak ste ako turista platili zahraničnou kartou, automaticky vám odpočítali z účtu DPH, čo bolo 20 %.

Ako by ste platili vy, ak by ste pri platbe kartou získali zľavu v priemere 20 %? Nestalo sa síce, že by niekto odmietol platbu v hotovosti, ale je tiež pravda, že aj my sme ňou platili len veľmi málo. Jednoducho sa nám to neoplatilo.

Stretávam sa u ľudí s obavami, že „zakážu hotovosť“.

Ja si však myslím, že nikto nám hotovosť nebude musieť zakazovať, my ju prestaneme používať sami. A stane sa to presne takto, ako sme to videli v Uruguaji.

Už dnes je hotovosti v obehu len máličko. Posledné čísla, ktoré som zachytila, hovorili, že je to len asi 8 % z celkového objemu peňazí v obehu.

A rovnako tak si myslím, že to, že hotovosť zaniká, samo o sebe nie je problém. Je to úplne prirodzený prejav nášho vývoja.

Tak ako sa vyvíjame my ako spoločnosť, tak sa spolu s nami potrebuje vyvíjať aj náš nástroj na výmenu hodnoty, teda naše peniaze. Keďže dnes sa už veľmi veľa transakcií deje on-line a hotovosťou cez internet nezaplatíme, je len prirodzené, že hľadáme niečo iné, čo nám tieto platby umožňuje. Presne tak, ako sme v minulosti prestali používať zlato ako platidlo, lebo bolo nákladné ho prevážať hore-dole a radšej sme vymysleli papierové peniaze.

Zásadná otázka však je:

Čo nahradí hotovosť?

Či to bude štátom plne kontrolovateľné CBDC, inak nazývané digitálne euro, ktoré tu na nás už EU chystá a prípravy sú v plnom prúde. Alebo to bude úplne decentralizovaný systém, na ktorý nemá žiadny štát dosah, nedá sa vypnúť, cenzurovať, alebo inak kontrolovať.

Budú to peniaze, pri ktorých stratíme každú štipku nášho súkromia, alebo peniaze, ktoré naše súkromie chránia? Budú to peniaze, kde nám bude diktované nie len to, ako ich môžme minúť, ale aj to, kde a čo presne si za ne môžme kúpiť? Alebo to budú peniaze nezávislé od štátu, ktorých vlastníkmi budeme skutočne my sami?

Možno prekvapivo a možno ani nie, práve Uruguaj bola prvá krajina, ktorá spustila pilotný CBDC program pre e-peso už v novembri 2017. Tento program bol zameraný na spotrebiteľov, bežal 6 mesiacov na vzorke 10 000 používateľov a vydané bolo e-peso v hodnote pol milióna dolárov. Všeobecne bol tento program považovaný za veľmi úspešný a IMF (International Monetary Fund) označil Uruguaj za pioniera výskumu CBDC. Uruguajská centrálna banka otvorene hovorila aj o tom, ako dúfajú, že digitálna mena úplne odstráni závislosť krajiny od fyzickej hotovosti. Zaujímavé je, že od ukončenia tohto pilotného programu mlčia ohľadom ďalších implementačných plánov. Niektorí sa domnievajú, že len čakajú na ostatné krajiny, kým ich dobehnú.

V slovenských médiach som zachytila hovoriť o CBDC ako o digitálnej hotovosti. Nedajme sa však obalamutiť. Jedna z najdôležitejších vlastností hotovosti je práve jej anonymita a tým ochrana nášho súkromia. Jednoducho vymeníte par mincí či bankoviek napríklad za zmrzlinu a hotovo. Predávajúci nepozná vašu identitu, a ani ju vedieť nepotrebuje. Načo? Z nejakého dôvodu by však štát rád vedel o každom kopčeku zmrzliny, ktorý si kúpite, kedy a kde. A presne toto mu digitálne euro umožní. Možno si práve teraz hovoríte no a čo, nech si vie, ja nemám čo skrývať, ja predsa nerobím nič zlé. Je dobré si ale uvedomiť, že súkromie nie je zločin. Súkromie sa neskrýva, súkromie sa chráni. A tak sa pýtajte, nie či máte čo skrývať, ale či máte čo chrániť. Stále by odpoveď bola nič?

Okrem toho, že pri CBDC prídeme o všetko naše súkromie, budú mať tieto peniaze navyše ešte jednu vlastnosť, ktorú dnešné eurá nemajú a tou je programovateľnosť. To znamená, že ich bude možné naprogramovať na to, kde ich minúť, na čo ich minúť, a dokonca im bude možné nastaviť aj expiráciu a tým ešte lepšie kontrolovať, ako ich ľudia používajú. Nazývať CBDC peniazmi teda nie je úplne presné. Budú to už len akési povolenky, či stravné lístky. Aj tie je dnes možné vymeniť len za niektoré druhy tovarov a len v niektorých druhoch obchodov, a tiež majú určitú dobu trvanlivosti.

Možno sa vám toto zdá ako nezmysel a myslíte si, že niečo takéto by sa v „civilizovanom“ svete nemohlo nikdy stať. Reálne to dnes takto funguje v Číne, ale my predsa nie sme Čína. Príklad toho, ako štát môže kontrolovať obyvateľov cez ich peniaze, je aj z Kanady spred pár rokov. Keď kanadská vláda začala mraziť účty ľudí, ktorí sa zúčastnili na protivládnych protestoch alebo ich inak podporili.

Najjednoduchší spôsob pre štát, ako nás kontrolovať a vynucovať si poslušnosť, je ak kontroluje naše peniaze. Digitálne euro mu to zase o krok uľahčí. A nám nezostane nič iné, iba dôverovať štátu, že túto vlastnosť nezneužije proti nám. Tu je na mieste otázka: Ako veľmi dôverujete štátu? Ak odpoveď nie je „na 100 %“, možno je načase začať rozmýšľať nad alternatívami.

Jednou z dôležitých vlastností peňazí, ktorú si začíname uvedomovať stále viac, je práve necenzurovateľnosť a odolnosť voči zásahom zo strany štátu. Ja viem len o jednom prostriedku na výmenu hodnoty, ktorý spĺňa okrem iných aj túto podmienku.